Stav letectva na Slovensku

Autor: Marián Mališ | 10.2.2013 o 22:03 | (upravené 11.2.2013 o 1:32) Karma článku: 12,89 | Prečítané:  6939x

Zaujímate sa, v akom stave je civilné letectvo na Slovensku? Alebo kam smeruje? Či skôr - kam ho smerujú naše vládne špičky? Viete a chcete pomôcť? Pokusov udať ten správny smer už bolo niekoľko. Ako to teda vyjde tentokrát?

Slovenské letectvo sa v súčasnosti nachádza v žalostnom stave. Všetky letiská sa potácajú v červených číslach, okrem low-costových prepravcov sa nám neukazuje žiadna perspektíva spolupráce so solídnou leteckou spoločnosťou a štát nemá žiadnu reálnu stratégiu, ako by si mohlo letectvo polepšiť.
Cestovanie lietadlom je zatiaľ tým najluxusnejším spôsobom premiestňovania sa z miesta A do miesta B. Prirodzeným obmedzením využívania leteckej prepravy osôb ale aj tovaru je, že letisko nie je ani z ďaleka v každom mieste, preto je potrebné leteckú dopravu vo väčšine prípadov presúvania sa z miesta A do miesta B kombinovať s inými spôsobmi prepravy. Na Slovensku je jedinou možnosťou kombinovať ju s dopravou cestnou, keďže na žiadnom z medzinárodných letísk sa stanica železničnej dopravy nenachádza. Asi by sme chceli od našej politickej špičky a ich domácich stratégov priveľa, ak by sme očakávali, že by boli schopní také čosi premyslieť, naplánovať a dokonca aj zrealizovať. Verím, že ľudí, ktorí by to boli schopní a ochotní vymyslieť je veľa, ale realizácia často končí obdobne ako bratislavské metro alebo tunel Branisko.

Kam teda smeruje letectvo na Slovensku? Pokusov udať ten "najsprávnejší" smer už bolo niekoľko, bohužiaľ sa podľa mojich informácií pozerali len na to, ako to urobiť, aby sme čo najskôr mali také isté podmienky ako inde, kde to v danom čase práve fungovalo. Ak si vezmeme za vzor napr. susedné Rakúsko,  musíme uviesť, že to malo lepšiu štartovaciu pozíciu a na strane druhej treba uviesť aj to, že rakúske letectvo má už dnes veľmi podobné problémy ako to naše. Okrem viedenského letiska Schwechat sú na tom všetky ostatné rakúske medzinárodné letiská z hľadiska hromadnej leteckej prepravy obdobne ako tie slovenské.
Aby sme sa stále nesnažili niekoho len dobiehať a vynakladať ťažko získané finančné zdroje (o tých ľahko získaných sa tu nechcem rozpisovať, stačí si prečítať dennú tlač alebo Plus 7 dní), skúsme sa zamerať na vzdialenejšiu budúcnosť. Ako to bude vyzerať v budúcnosti? Najskôr sa bude potrebné pozrieť na to, kam smeruje rozvoj letectva vo svete. Aké typy lietadiel budú využívané v budúcnosti? Budú letiská vyzerať ako dnes? Má Slovensko perspektívu, aby postavilo aspoň jeden moderný dopravný hub? A kde by ma takýto hub asi stáť?

Stratégia rozvoja dopravy SR do roku 2020 (ďalej len „Stratégia 2020“) má nasledovné riešenie:
SR má ambíciu byť vstupným bodom pre nákladnú dopravu smerom do a zo západnej Európy o. i. aj vybudovaním nového transkontinentálneho tranzitného terminálu, ktorý umožní efektívnejšiu obsluhu vnútrozemských európskych krajín s využitím všetkých druhov dopravy. Svojou geografickou polohou je SR predurčená na vybudovanie takého terminálu, ktorého situovanie sa javí ako vhodné do územia medzi Bratislavou a Malackami, kde môžu byť využívané všetky vnútrozemské dopravné módy, t. j. cestná, železničná, vodná a letecká doprava.

Letiská v Bratislave a Košiciach obslúžia 97% pasažierov

Bratislava
Pracujem síce v Bratislave a bývam takmer na letisku, ale som presvedčený, že z hľadiska leteckej dopravy Bratislava nie je to správne miesto. Bezprostredná blízkosť Viedne (Schwechat vybaví okolo 20 mil. pasažierov ročne), ktorá má napodiv všetko to, čo opisuje Stratégia 2020, odoberá letisku v Bratislave obrovskú časť z 1-2 miliónov potenciálnych cestujúcich, na čo má už aj tak negatívny vplyv jeho excentrická poloha v rámci Slovenska. Na dôvažok je z hľadiska možného budúceho rozvoja potrebné zobrať do úvahy aj nedostatok miesta pre prípadný rozvoj prevádzkových plôch a drahé alebo už rozchytané pozemky.

Letisko M. R. Štefánika má dve betónové dráhy nasmerované do pravého uhla. Dráha 13/31 má dĺžku 3190m a má technické vybavenie spĺňajúce ICAO Cat IIIa. Z tohto hľadiska ide o najlepšie vybavený letiskový pristávací systém na Slovensku. Druhá dráha (04/22) má dĺžku 2900m a má technické vybavenie spĺňajúce ICAO Cat I. V roku 2008 prešlo bránami letiska už 2 218 545 pasažierov, v tom čase lietali z letiska Sky Europe a ďalší low-cost prepravcovia. To však bolo ešte pred krízou. V roku 2012 využilo letisko už len 1 416 117 pasažierov.

Košice
Metropola východného Slovenska má celkom dobré predpoklady na postupný resp. pomalý rozvoj leteckej dopravy. Blízka spádová oblasť znamená potenciál 1 mil. cestujúcich, pokiaľ by sme zobrali do úvahy aj susedné štáty, mohlo by ísť zhruba o dvojnásobok. Konkurenčné letiská sú naše domáce Poprad-Tatry a Sliač, z hľadiska Slovenska jednoznačne nevhodný kanibalistický vzťah a v zahraničí poľský Rešov/Rzeszów a možno aj ukrajinský Užhorod. Zatiaľ Košice vyhrávajú.
Letisko Košice (Barca) má jednu dráhu s moderným asfaltovým povrchom o dĺžke 3100m a technickým vybavením spĺňajúcim ICAO Cat II. V roku 2011 využilo letisko 266 143 pasažierov, čo je zhruba tretina ročnej kapacity (800 tisíc pasažierov), ktorú je letisko schopné zvládnuť. V roku 2008 prešlo bránami letiska už takmer 600 tisíc pasažierov, ale potom prišla kríza.

Ako sú na tom ostatné slovenské letiská?

Štatistiky za posledných 5 rokov vykazujú nasledovné priemerné podiely cestujúcich leteckej dopravy na Slovensku: Bratislava 81%, Košice 16% a ostatné letiská menej ako 3%. Rok 2008 bol z hľadiska letísk zatiaľ najlepší, trend pokračujúceho rastu odvtedy kazí hospodárska kríza.

Počet prepravených cestujúcich v SR (Zdroj: ŠÚ SR)

Poprad-Tatry
Poprad je turistickým centrom a významným dopravným uzlom pre našu najznámejšiu športovo-rekreačnú destináciu - Vysoké Tatry. Pri zlepšení cezhraničnej spolupráce s poľskou časťou Tatier (nie kanibalizmus ale symbióza) má toto letisko nárok uvažovať pozitívne.
Ako môže taká cezhraničná spolupráca vyzerať?
V prvom rade sa musia dohodnúť zodpovední a najmä ochotní zástupcovia oboch strán, načrtnúť základné rysy spolupráce, verejne ju deklarovať a potom ju aj napĺňať, čo vôbec nie je ľahké. Najmä vtedy, ak je nedostatok peňazí, čiže vždy. O to jednoduchšie je rozhodovanie - s peniazmi treba nakladať rozumne. Skôr ako dôjde k vlastnej dohode, opäť sa treba dobre zamyslieť, pretože našinec často čosi opomenie a potom prichádza na rad závisť, ktorá dokáže veľmi rýchlo ukončiť akýkoľvek dobrý úmysel. Do spolupráce je vhodné vtiahnuť vhodnou motiváciou čo najširší počet obyvateľov a samozrejme podnikateľov, aj tých čo u nás v poslednom čase propagujú konské pólo. Ak sa ľudia stotožnia s dobrou myšlienkou, dochádza k synergickému efektu - za málo peňazí veľa muziky.
Popradské letisko má jednu dráhu s betónovým povrchom o dĺžke 2600m a  technickým vybavením spĺňajúcim ICAO Cat I. Hrdí sa tým, že je najvyššie postaveným letiskom v strednej Európe. Geografická poloha je okrem nespornej výhody zároveň aj jeho nevýhodou. Náročné meteorologické podmienky dvíhajú náklady najmä počas zimnej údržby a okolité kopce vyžadujú pomerne zložitý systém navigačných majákov.

Sliač
V súčasnosti je to už vojenské letisko pripravené obslúžiť aj civilnú prevádzku v bezprostrednej blízkosti kúpeľov. Byť kúpeľným hosťom, asi by mi to prekážalo. Ale poloha letiska v blízkosti dvoch, na slovenské pomery dosť veľkých miest (BB a ZV), ktoré si ja ešte zo školskej lavice v sedemdesiatych rokoch minulého storočia pamätám ako perspektívne dvojmesto, aj orientácia betónovej vzletovej a pristávacej dráhy s dĺžkou 2340m dávajú letisku Sliač do vienka pomerne dobrú perspektívu.
Myšlienky na rozvoj však môžu brzdiť práve časté vojenské aktivity, blízkosť letísk v Poprade, Žiline a najmä v nie ďalekej Budapešti. Maximálne výkony zažíval Poprad, tak ako väčšina slovenských letísk ešte za socializmu, v súčasnosti sa ročné počty prepravených pasažierov vyšplhajú na približných 25 tisíc.

Žilina/Dolný Hričov
Areál v Dolnom Hričove ponúka na krátkej betónovej dráhe (len 1150m) pomerne dobré podmienky pre výcvik nových pilotov, ktorým sa o. i. zaoberá aj príslušná katedra Žilinskej univerzity. Celé letisko je však učupené medzi blízkymi kopcami a lietanie pre väčšie dopravné lietadlá je tak pomerne komplexné a vyžaduje nákladné technické zabezpečenie, aby boli vzlety aj pristátia na tomto letisku dostatočne bezpečné.
Toto letisko je v kanibalistickom vzťahu s blízkymi letiskami na Sliači, v Poprade, Piešťanoch, Ostrave a najmä v Krakove (takmer 3 mil. pasažierov ročne) a Katoviciach (2,5 mil.). Výcvikové lety sa v slovenských pomeroch v žiadnom prípade nedajú považovať za potenciál na budovanie leteckého biznisu. V roku 2012 obslúžili na letisku len 10 222 pasažierov.
Podľa mňa to je jeden z kandidátov na zrušenie štatútu medzinárodného letiska, čo by mohlo znížiť finančné zaťaženie a paradoxne pomôcť naštartovať obmedzený rozvoj.

Piešťany
Letisko patriace "mekke" slovenského kúpeľníctva sa už roky potáca v červených číslach. Najväčšími negatívami, ktoré zapríčiňujú súčasnú nelichotivú situáciu piešťanského letiska, sú prílišná blízkosť ďalších letísk v Bratislave, Žiline, Brne a najmä Viedenského Schwechatu. Ani slabá lokálna podpora, ktorá sa zameriava skôr na organizovanie koncertov alebo truck show, rozvoju letiska nepomáha.
Letisko poskytuje jednu asfaltovú dráhu dlhú 2000m, ale technická infraštruktúra je stará, poruchová a z toho dôvodu veľmi nákladná z hľadiska údržby. Rôzne zdroje uvádzajú aj rôzne počty prepravených cestujúcich, v prípade Piešťan je to za rok 2010 vraj len 1 427 cestujúcich. Neviem si vôbec predstaviť, aké vysoké musia byť náklady v prepočte na jedného pasažiera.
V každom prípade, toto letisko je mojim jednoznačným favoritom na zrušenie štatútu medzinárodného letiska. Ušetrené náklady vynaložené na piešťanské letisko, by sa mohli efektívne použiť na zlepšenie kvality a komunikácie s potenciálnymi zákazníkmi na iných slovenských letiskách.

Ako ďalej

Najskôr si pomôžem citáciami z existujúcej Stratégie 2020.
V leteckej doprave bol v období 2002 – 2008 zaznamenaný výrazný nárast počtu prepravených cestujúcich. Letisko Bratislava zaznamenalo nárast počtu cestujúcich (graf 8), najmä vstupom nízkonákladových leteckých dopravcov. Tento nárast výkonov, vzhľadom na absolútne hodnoty rastu a predchádzajúcu nízku úroveň výkonov na letiskách, nepredstavoval zásadné problémy v oblasti kongescií a znečistenia. V dôsledku hospodárskej krízy však letiská na Slovensku už od konca roku 2008 zápasia s veľkým poklesom prepravených cestujúcich a letov tak v charterovej, ako aj v pravidelnej doprave. Je to nielen na malých regionálnych letiskách, ale aj na letiskách v Bratislave a Košiciach.
V Európe sa v roku 2020 predpokladá až 11% podiel leteckej dopravy na osobnej doprave. Pre úplnosť uvádzam aj podiely ostatných druhov - individuálna doprava až 77 %, železničná 5 %, autobusová 6 % a metro 1 %. Na Slovensku sa do roku 2020 očakáva výrazný nárast podielu leteckej dopravy. Stratégia 2020 hovorí, že do základnej siete TEN-T (trans-európske dopravné siete) patria len 3 slovenské letiská - Bratislava, Košice a Poprad.

Počul som, že v súčasnosti sa pripravuje opäť raz nová koncepcia rozvoja dopravy. Ak nepočítame s násobnými nárastmi zahraničných turistov na Slovensku, tak si pri pohľade na rozdelenie obyvateľov Slovenska podľa krajov neviem dosť dobre predstaviť, kde sa ten potenciál na rozmach leteckej dopravy vezme.
 

 

Kraj Obyvateľov
Banskobystrický  660 128
Bratislavský 606 537
Košický 792 991
Nitriansky 689 564
Prešovský 815 806
Trenčiansky 594 186
Trnavský 555 509
Žilinský 689 601

 

 

 

 

 

 

 




Dovolím si preto odporučiť expertom, ktorí sa na jej príprave podieľajú, aby si do práce zobrali okrem zdravého rozumu aj triezvy odhad, politický odstup a stavovskú hrdosť pri obhajovaní svojich návrhov. A ak by sa čírou náhodou stalo, že politici nakoniec predložia úplne iný, politicky prijateľnejší návrh, odkazujem im aby sa nebáli a otvorene vyjadrili svoj názor v médiách. Ich svedomie im bude vďačné. Aj my ostatní. Či?

Zdroje: Štatistický úrad SR, webové stránky letísk a ministerstva dopravy, wikipedia.org

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?